Havária jadrovej elektrárne A1: Tragický deň v Jaslovských Bohuniciach
5. januára 1976 sa do historických záznamov jaslovskej jadrovej elektrárne A1 zapísal tragickým spôsobom, keď počas výmeny paliva došlo k havárii, ktorá si vyžiadala životy dvoch pracovníkov, Libora Bendu a Izidora Ferecha. Tento incident zasadil tvrdú ranu nielen samotnej elektrárni, ale aj všetkým, ktorí sa na jej prevádzke podieľali.
Podľa výpovedí Viliama Pačesa, technika zodpovedného za výmenu paliva, sa počas inštalácie jedného z palivových kompletov odohrala hrozivá udalosť. Nový palivový komplet „vystrelil“, narazil do žeriavu a spadol na podlahu reaktorovej sály. Pačes opísal situáciu ako obrovskú ranu, po ktorej sa všetko okolo začalo triasť a atmosféra sa naplnila panikou.
Ten deň sa stal osudným pre Bendu a Ferecha, ktorí sa v čase havárie nachádzali na nižších podlažiach. Bez varovania sa ocitli tvárou v tvár smrteľnému nebezpečenstvu, keď oxid uhličitý unikal z otvoru vytvoreného haváriou. Mnohí zamestnanci si ten deň nevedeli predstaviť, že by sa niečo takéto mohlo stať v jadrovej elektrárni.
Rýchlo po incidente sa Viliam Pačes dostal k úlohe zastaviť unikajúci oxid uhličitý. Hasiči mu poskytli protichemické oblečenie a kyslíkovú fľašu. Musel sa spoliehať na svoje inžinierske znalosti a skúsenosti, keďže optika v strojovne nefungovala. Prvý pokus s uzavretím otvoru zlyhal, ale vďaka Pačesovej znalosťi konštrukcie reaktora sa mu napokon podarilo situáciu zachrániť.
Tento akt hrdinstva Pačesa však bol zastretý smútkum za stratou jeho dvoch kolegov. „Cítil som úľavu, že sme prežili, ale bol to veľmi smutný deň, pretože dvaja muži sa už nikdy nevrátili domov,“ s ťažkým srdcom spomínal na túto tragédiu. Vyšetrovanie ukázalo, že palivové články mali konštrukčnú chybu, čo malo za následok veľmi nízku bezpečnostnú úroveň a viedlo k tragédii.
O havárii sa médiá dozvedeli až neskôr, v podstate sa o nej hovorilo len medzi zamestnancami a ich rodinami. „Bolo nám naznačené, aby sme o tom veľmi nehovorili, čo ešte viac prispelo k strachu, ktorý sa šíril,“ hovorí Pačes. Práca v jadrovej energetike si vyžaduje nielen technické zručnosti, ale aj silnú psychológiu, keďže jednou z hlavných zodpovedností je ochrániť životy a zabrániť nehodám.
Viliam Pačes, dnes aktívny dôchodca, sa ukázal ako skutočný hrdina. Popri svojej kariére v jadrovej energetike si zachoval presvedčenie, že jadrová energia má svoju budúcnosť. Jeho výnimočné zásluhy boli ocenené už v 80. rokoch prezidentom Gustávom Husákom, a nielen vtedy, ale aj neskôr dostal rad ocenení za záchranu ľudských životov.
Od havárie ubehlo už 50 rokov, no spomienka na ten deň zostáva. Cigánčiak Pačes a ostatní sú presvedčení, že aj v súčasnosti, napriek mnohým kritickým pripomienkam, jadrová energia zostáva potrebná a má potenciál pre ďalší rozvoj. Ak si ľudstvo vezme ponaučenie z minulosti, môže budúcnosť jadrovej energie byť iná.
