Tragédia v jadrovej elektrárni A1: Šokujúci pohľad na haváriu v Jaslovských Bohuniciach
5. január 1976 sa stal dňom, ktorý navždy zmenil životy niekoľkých ľudí a zanechal hlbokú jazvu v histórii Slovenska. Pri výmene paliva v jadrovej elektrárni A1 sa udiala katastrofa, ktorá si vyžiadala životy dvoch pracovníkov, Libora Bendu a Izidora Ferecha. Viliam Pačes, technik a jeden z očitých svedkov, si na túto tragédiu dodnes pamätá s hrdosťou, no aj so smútkou.
Podľa jeho vyjadrenia, pri výmene palivového kompletu došlo k nešťastnej situácii, keď jeden z nových článkov vypadol a narazil do mostového žeriavu. Po tejto rane sa environment okolo elektrárne zatriasol, pričom sa z otvoru, ktorý zostal po komplete, začal uvoľňovať oxid uhličitý. Benda a Ferech, nachádzajúci sa v nižších podlažiach, nemali ani potuchy o smrtiacej hrozbe, ktorá sa blížila.
Pačes, ktorý v tom čase s kolegami zabezpečoval výmenu jadrového paliva, vraví, že mali šťastie, že ich palivový článok nezasiahol. Jeho kolega síce spadol a zranil sa, iný sa nadýchal oxidu uhličitého a obaja museli byť hospitalizovaní, no ich zdravotný stav sa po ošetrení rýchlo zlepšil. Pačes bol poverený úlohou zastaviť únik oxidu uhličitého a svojich ťažkých povinností sa zhostil s odvahou.
„Bol to smutný deň,“ hovorí Pačes, „pretože dvaja muži, s ktorými sme pracovali, sa domov nikdy nevrátili. Až po udalosti v Černobyle sa viac rozprávalo o nebezpečenstvách, ktorým personál čelí.“ Okrem emočnej traumy, príčina havárie odhalila aj konštrukčné nedostatky v palivových článkoch, čo viedlo k intenzívnemu prehodnocovaniu bezpečnostných procesov v tejto oblasti.
Pačesov hrdinský čin bol ocenený nielen kolegami, ale i vládou. Dostal zaslúžené vyznamenania od vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka, ktorý mu udelil Rad práce, a nielen to, aj prezident Ivan Gašparovič mu neskôr udelil Kríž 3. triedy za záchranu životov, čo potvrdzuje jeho odhodlanie a profesionalitu.
„Aj po tomto všetkom som zostal verný jadrovej energetike,“ dodáva Pačes. Dnes, vo veku osemdesiat rokov, žije aktívnym dôchodcom, bicykluje, turistikuje a verí, že jadrová energetika má stále svoju budúcnosť. Jeho skúsenosti sú cenným varovaním pred nebezpečenstvami, ktoré s sebou táto technológia niesla, no zároveň sú aj oslavou jeho profesnej cesty všade tam, kde viedla.
Tragédia z januára 1976 sa stala lekciou a pripomienkou, že bezpečnosť by mala byť vždy prioritou pre všetkých, ktorí pracujú v tejto vysoko rizikovej oblasti.
